Dejiny oxygenoterapie

Dejiny oxygenoterapie

Kyslík je životne dôležitý chemický prvok. Každá telesná bunka ho potrebuje na poháňanie metabolických procesov, ktoré dávajú organizmu život a energiu. Princíp PRETLAKOVÉHO pôsobenia KYSLÍKA bol objavený pri štúdiu tohto prvku pred mnohými rokmi na základe jednoduchej aplikácie Henryho zákona, podľa ktorého objem plynu, ktorý sa rozpustí v tekutine je úmerný jeho parciálnemu tlaku.

Už v roku 1662 vyslovil britský lekár Henshaw domnienku, že zvýšený tlak vzduchu dokáže pomáhať pri vážnych poraneniach a zlepšovať stav chronických chorôb. Míľnik vo vývoji pretlakovej oxygenoterapie zaznamenali v Európe lekári Junod v 1834 a Pravaz v 1837, ktorí prví s úspechom aplikovali u pacientov sedenia v prostredí so stlačeným vzduchom.

Prvá hyperabrická komora bola skonštruovaná v Kanade v roku 1860 a o pár rokov neskôr bola v Spojených štátoch používaná na liečbu nervových chorôb.

V polovici minulého storočia výskum kyslíka a jeho vplyvu na organizmus akceleroval najmä zo strany NASA pod vplyvom rozvoja letectva a hĺbkového potápania.
Po tom, ako sa s výsledkami výskumu oboznámila vedecká komunita, došlo k rozšíreniu jeho aplikácií v rôznych odboroch medicíny na celom svete.

V súčasnosti máme k dispozícii nové technológie a materiály, ktoré umožňujú poskytovať hyperbarickú liečbu v zariadeniach s tlakom okolo 1,45 bar, vďaka čomu pacienti môžu ťažiť z prínosov lepšieho prekrvenia orgánov bez podstupovania rizika.